Čo si budeme rozprávať, Id Software ešte nevyprodukovalo ani jednu vyložene zlú alebo priemernú hru – Wolfenstein 3D, Doom alebo Quake. Ako sa novej strieľačke a závodnej hre v jednom, Rage, podarilo nás zaujať rovnako dobre, ako spomínaným peckám, sa dozviete v nasledujúcom texte.

Hra začína veľmi originálne: na našu mierumilovnú planétu Zem, na ktorej žijú miliardy spokojných, želajúc, šťastných a veriacich ľudí s obrázkami jabĺčok na čelách, sa nekompromisnou rýchlosťou blíži obrovský asteroid. Asteroid je bohužiaľ tak veľký, že to podľa odhadov neziskových organizácií, ktoré majú na starosti ochranu ľudstva pred nezištným divokým vesmírom, vyzerá, že pád asteroidu nás tu všetkých pekne po jednom pozabíja. Vláda planéty sa preto rozhodne v prospech ľudskej rasy, umiestniť vybraných jedincov (čo sú tí, ktorí mali v škole najlepšie známky, a o prázdninách najviac pomáhali babičke) do takzvanej archy. Archa je taký malý domček pre cca osem ľudí, niečo ako malý vault z Falloutu alebo protiatómový kryt. Asteroid sa po miernej zmene kurzu zapríčinenej líznutím o Mesiac konečne dostane do atmosféry Zeme a po dopade naozaj pozabíja všetkých jabĺčkárov. Vďaka archám prežije len pár jedincov a pre hráčov začína akcia po prebudení toho najstatočnejšieho z nich. Pana bezmenného, ​​ktorého slovná zásoba sa veľmi podobá tej pri hraní tenisu.

Výstupom z archy začíname hrať. Prvé dojmy sú u všetkých hráčov rovnaké: grafika i design interiéru sa veľmi podobá s Doom 3 či Quake 4, a po východe z archy aj s Borderlands. Avšak niečo zvláštne tu predsa len na hráčov dýcha. Neviem, či je to novou technológiou „megatexture“ alebo nejakými inými vychytávkami, ale vonkajší svet Rage je krásny – skaly, piesok a ruiny vysokých budov podľa mňa takto naživo stvárnené ešte neboli. Táto hra na prvý pohľad nemá na blízko tie najlepšie textúry, ale čo do grafiky ponúkne niečo nové, zaujímavé. Ideme ďalej.

Hrateľnosť ma prekvapila. Ak sa pozriem  na predchádzajúce hry Id Software, vidím rýdzo strieľačku z prvého pohľadu a dôraz na kvalitné zbrane sa špičkovým systémom mierenia / strieľania. V Rage mňa najprv nemilo prekvapilo, že strieľať ma, či už je to čímkoľvek, zas tak nebavilo. Strieľanie je nejaké divné … nuda.

K pozitívnemu hodnoteniu oblasti použitia arzenálu ma Rage núti inými prostriedkami: Tomahawkom, strieľňou, diaľkovo ovládanou buginkou, alebo možnosťou zmeny nábojov či vylepšovaním zbraní. Dáva mi to hrozne moc zmysel: takmer v každej hre minulých čias sa človek stretol s niekoľkými zbraňami (typicky okolo desať) a s tými sa musel zabaviť v priebehu celej hry. V Rage môžete  i s pištoľkou – stačí do nej nalaďovať správne náboje a rozdávať veľmi rešpektuhodnú delovku.

Lenže v Id Software chceli hru urobiť ešte farbistejšie a v Rage si zajazdíte aj s buginy a zahráte si kopu minihier. A opäť to dáva zmysel, v postapokalyptickom svete púšte a ruín sa ľudia (a nielen oni) rozliezli do väčšieho priestoru. Pri pešej turistike to chce buď sedemmíľové topánky, alebo náhradné podrážky v batohu vždy pri sebe, ale bola by to nuda, a tak v Id povedali NIE a nepreložili kampaň hry (a celú sieťovú hru) jazdou v buginy či dokonca klasickými pretekmi. Mimo pretekov je super to, že nie ste nútení buginku použiť, môžete ísť naozaj pešo.

Takže prechádzate hrou so skvelým učebnicovým level dizajnom (skutočne rozmanitým) a strieľate mutantov, ľudí čo vás chcú zabiť či okradnúť, a high-tech vojakov s energickými štítmi, a presne keď už to začne človeka nudiť, je potreba niekam dôjsť buginou. Pretože lupičov je na cestách ale skutočne požehnane, na buginy máte novo nainštalovaný dvojitý raketomet a v batohu cez dve stovky rakiet. Výbuchy ostatných buginu sú parádne, keď pri tom splníte nejakú úlohu (typicky zostrelíte všetkých 5 bugin v oblasti), posledný výbuch sa vám pekne spomalí a ak nie ste bugínou zrovna otočení na druhú stranu, výbuch si môžete prezrieť v „bullet timu“.

Najviac sa mi ale páčila trojica Tomahawk, strieľňa a diaľkovo ovládané miniautíčko s výbušninou. Kým Tomahawk je asi jediná zpraň, s ktorou je možné oddeľovať hlavy od tiel, aj strieľňa pomôže pri každom boji. Autíčko na diaľkáč nájde využitie najmä v plnení cieľov misií.

A to stále ešte nie je všetko, hra sa snaží baviť aj ďalšími featurkami, ako je „crafting“ predmetov (z haraburdia, čo nájdete rôzne po mape, si poskladáte liečivo alebo výbušninu na ničenie zámkov na dverách) a niečím, čomu niektorí hovoria RPG systém . Mimo vylepšovania vašich buginiek (áno, bude ich viac) či zbraní môžete ovplyvniť aj aké budete nosiť oblečenie. Hra ponúka aj štatistickú obrazovku vašej postavy, kde vidíte snáď päťdesiat rôznych fyzikálnych a iných hodnôt vzťahujúcich sa k vašej postave. Čert vie, k čomu vlastne je, čo to všetko znamená a ako sa čokoľvek z toho dá ovplyvniť, ale je to cool!

Témou na niekoľko siahodlhých flamewarú budiš nepriatelia a súboje s nimi … Zatiaľ čo klasickí mutanti a ľudia na hrane zákona majú prakticky najprepracovanejší pohyb v prostredí, aký sme dodnes v hre videli (odrážajú sa od stien, robia kotrmelce, vyhýbajú sa na sto spôsobov), bossovia a high-tech vojaci sú priemerní až to zamrzí. Je ich ale menej, takže ja osobne som bol v tomto smere nadmieru spokojný, naozaj sa jedná o niečo navyše, čo by mohlo posunúť trend o nejaký ten krôčik dopredu. A keď už sme u tých sporných vecí, asi by som mal hráča upozorniť na koridorovosť hry. Aj keď to nevyzerá, niektoré priehľadné steny sú až neskutočne drzé. Nemožnosť preskočiť zábradlie alebo pol metra vysokú krabicu ležiacu na zemi ma napĺňala zlosťou od začiatku do konca hry. Skúšal som to ale zas a znova, neveril som. Neuveríte ani vy.

Kolegovia na Rage neznášali hlavne neexistujúce nastavenie grafiky. Osobne mi to nijako nevadí, hra mi ide úplne parádne na Radeonu HD 5670 a na to akú mám low-endovú grafnu vyzerá krásne – vôbec nemám problém vžiť sa do hry i s pocitom, že neviem či mám najvyššiu alebo strednú kvalitu textúr. Je to tak trochu konzolový prístup, spustil som hru, a tá mi skrátka ponúkla grafiku, s ktorou si musím vystačiť. Človek sa tak nejako odprostí od hodnotenia hry podľa toho ako vyzerá na najvyššie detaily oproti Crysis 2 alebo Battlefieldu 3. Avšak musím dať za pravdu narážkam na otrasnú vyblblosť niektorých textúr, na ktoré navyše človek pozerá z najväčšej blízkosti – napríklad rebríky mohli vyzerať lepšie, to som si istý.

Ďalšou vadou na kráse PC verzie je kompatibilita, Rage skrátka niekde beží v pohode (po fixpatchov od oboch výrobcov grafických kariet) a niekde bez kompletného preinštalovania počítača (čo bol napríklad prípad autora recenzie) ani nejde rozbehnúť, alebo vyzerá ako omaľovánky. Legendárny Carmack to označil za clusterf * ck a inak sa to nazvať ani nedá. Snáď len tragédia, ale konzolové verzie idú úplne bez problémov.

Rage je skvelá hra, ktorá vás bude istoiste baviť, ale na PC si možno užijete viac problémov, než unesie vaša trpezlivosť. Za skúšku to ale stojí, bavíme sa o veľmi originálnej trojáčkovej hre, ktorú by mal preveriť každý milovník postapokalyptična, Carmacka, alebo jednoducho len žánru FPS.

Prostredie, pohyb nepriateľov, rozmanitá hrateľnosť, RPG prvky, crafting

Bossovia, priehľadné steny, absolútna nevyľadenosť PC verzie

Verdikt: Rage je skvelá zábavná hra – ak ju na svojom PC rozchodíte, užijete si pätnásť hodín rozmanitej veľmi kvalitnej šou. Pre milovníkov Id Software viac ako povinnosť!

Hodnotenie: 

90%

zdroj:Czechgamer.com