Sniper Elite V2 – recenzia

Sniper Elite V2

Keď sa povie slovo sniper, okamžite sa mi vybaví niekoľko vecí. Predovšetkým by to bol Vasilij Zajcev, známy to sovietsky ostreľovač z bitky o Stalingrad. Potom tiež pár takto pomenovaných filmov a z toho virtuálneho hľadiska niekoľko rovnomenných počítačových hier, hlavne Sniper Elite a Sniper: Ghost Warrior. Je zvláštne, že sa tieto hry, ktoré od seba delí celých päť rokov, dočkajú v relatívne krátkom časovom rozmedzí druhého pokračovania. Zatiaľ čo na druhého Ghost Warrior si ešte nejaký ten mesiac počkáme, Sniper Elite V2 na naše počítače a konzoly Xbox 360 a PlayStation 3 zaútočil už na začiatku mája.

Ešte pred samotným zhodnotením nového titulu od britských vývojárov z Rebellion Developments je potreba povedať, že Sniper Elite V2 je skôr než plnohodnotným pokračovaním remakom pôvodnej hry. Zaujímavosťou tiež je, že som stále neprišiel na to, čo má vlastne to samotné slovko “V2″ v názve predstavovať. Iste, vzhľadom k obsahu singleplayeru by sa dalo predpokladať, že odkazuje na neslávne preslávené nemecké rakety z konca vojny. No jo, lenže tie niesli označenie “V-2″. Teda ide buď o nejakú chybičku, skrátenia alebo V2 reprezentuje “druhú verziu”, s odkazom na prvú vetu tohto odseku. Ale to je len taká vsuvka, poďme na samotnú recenziu.

Američan proti skaze
Hlavným hrdinom príbehu Sniper Elite V2 je (opäť) americký dôstojník Karl Fairburne, ktorý je počas záverečných týždňov druhej svetovej vojny na Európskom kontinente vyslaný do Berlína, aby sa vysporiadal s nemeckými vedcami pracujúcimi na nacistickom raketovom programe. Vzhľadom k tomu, že sa o to isté pokúšajú okrem Američanov (ak chcete západných spojencov) aj Sovieti, musí Fairburne prispôsobovať svoju taktiku a tých, ktorí sa nechcú pridať na stranu západu odstrániť z cesty.

Úprimne povedané, nechcem vám kaziť potenciálny zážitok a tak nič viac prezrádzať nehodlám. Singleplayerová kampaň má totiž veľmi jednoduchú, priamočiaru a ničím neprekvapujúcu príbehovú linku, teda každé ďalšie slovko by vyzrazovalo viac a viac. Na záver by som snáď len rád doplnil, že dôjde aj na tie slávne nemecké rakety V-2 a že sa počas hrania stretnete ako s nemeckými, tak sovietskymi jednotkami. Nečakajte však, že sa proti vám postavia len pešiaci, občas tiež budete musieť zlikvidovať trebárs tank (to tiež sniperkou či Panzerfaustom).

Výbavička
Vzhľadom k tomu, že je Fairburne predovšetkým ostreľovač, bude vašou hlavnou zbraňou pri likvidácii protivníkov ostreľovacia puška. Autori sa v tomto smere vytasili s niekoľkými, konkrétne tromi historickými kúskami, okrem amerického Springfieldu sa postupom času prepracujete i k ruskému Mosinu a nemeckému Gewehru 43 (K43). Nechýbajú však ani bežne používané samopaly všetkých troch strán (teda Thompson, MP40 a PPSh-41) a tri pištole. Predovšetkým pištoľ Welrod si skutočne zamilujete, pretože je ako jediná vybavená tlmičom. Všetko ostatné vás okamžite prezradí.

Nemenej dôležitou súčasťou hráčovho vybavenia sú aj granáty, míny a kamene. Všetky tieto predmety slúžia predovšetkým na kladenie pascí a na zabezpečovanie svojej pozície. Mŕtve telá môžete “obohatiť” o mínu, ktorá vybuchne pri príchode nebožtíkových kolegov, medzi dvere možno natiahnuť drôt priviazaný k isteniu granátu, kameňmi zase odlákate inak neprekonateľnú hliadku. Možností je skutočne veľa a každá situácia sa dá vyriešiť niekoľkými rôznymi spôsobmi. Môže sa teda na prvý pohľad zdať, že Sniper Elite V2 je otvorené alternatívnym riešeniam a tichému postupu.

Priamka
Aká škoda, že predmetmi to končí. Každá z misií je totiž prísne lineárna a hráčovi nedovolí z nalajnovanej cesty ustúpiť ani o piaď. Celá záležitosť dokonca došla tak ďaleko, že v niektorých prípadoch nám autori vyslovene nútia použiť určité riešenie. Napríklad keď guľomet stojí vedľa plynovej fľaše, hliadka chodí vedľa výbušniny a tak ďalej. Ale aby som nekecal, pár otvorenejších častí sa tiež nájde, ak si však nechcete spôsobiť žalúdočné problémy, vyberte tú nalajnovanú.

Smutné je, že aj keď sa na nejaký tichý postup vyprdnete a úplne proti všeobecným predstavám o odstreĺovačoch budete strieľať všetko živé, hra vás za to nijako nepotrestá. Či už si budete počínať ako Sam Fisher alebo Rambo, čo zakaždým zalarmuje celé Nemecko, je to jedno (maximálne sa vám postaví o trochu viac nepriateľov). V niektorých momentoch je to až absurdné, napríklad keď musíte infiltrovať jednu z obrích pevností, čo bránili Berlín. Keď pominiem fakt, že sú brány do pevnosti neustále otvorené (čo nedáva moc zmysel), je zvláštne, že spustenie alarmu a masaker hliadok pred pevnosťou nič nespôsobí. Wehrmacht je skrátka nad vecou.

Aj keď ďaleko pravdepodobnejšie je to spôsobené tým, že vojaci reagujú na základe určitých oblastí. Väčšinou to funguje tak, že jedna oblasť sa rozkladá od checkpointov k checkpointov, napriek tomu sa podobne ako v prípade predchádzajúceho odseku nevyhnete nechápavým pohľadom. Trebárs v situácii, keď vyvoláte poplach. Prebojúvavate sa mapou, až vstúpite do pivnice jednej budovy. A zrazu sa to stane: hudba utíchne, Nemci sú v pokoji, ako keby sa nič nestalo. Vtipné je, že keď prejdete pivnicou a zase sa ocitnete o poschodie vyššie, všetko sa zase vráti do predchádzajúceho stavu.

Terminátori krížení s hlupákmi
Wehrmacht (alebo Červená armáda) ako taký možno občas robia nejaké tie chyby, samotní vojaci sú však veľmi presní a nebezpeční nepriatelia. Teda, záleží na danej situácii. Ak sa snažíte pohybovať potichu alebo kým nie je presne známa vaša pozícia, umelá inteligencia dokáže reagovať veľmi zvláštne. Trebárs v prípade, keď niekoho zastrelíte. Nepriatelia sú síce schopní zakričať “ostreľovač” (alebo inú súvisiacu hlášku) a začať vás hľadať, ale aj tak dokážu vybehnúť na otvorené priestranstvo a čakať na ranu z milosti. Pomerne komicky potom pôsobí situácia, keď sa takto na jedno miesto zbehne nepriateľov rovno niekoľko.

Akonáhle však odhalia, kde sa schovávate, z občas smiešnych figúrok sa zrazu stanú zabijaci, ktorých sa naučíte nenávidieť. Presnosť ich mušky sa totiž veľmi ľahko vyrovná tej vašej (o to viac, ak hráte na najvyššiu obtiažnosť, v tomto prípade AI triafa úplne všetko) a to nehovorím ani tak o ostatných odstreĺovačoch, ale aj o obyčajných pešiakoch, ktorí v ruke držia samopal. Keby to bolo na vzdialenosť niekoľkých metrov, dalo by sa to ešte pochopiť, ale aby vás dokázali s úplnou istotou triafať cez celé námestie? Huh, rešpekt výcvikovým táborom.

Nehľadiac na to, že akonáhle ste odhalení a nejaký ten náhodný skopčák / Rus zareve “je tu”, okamžite o vás vedia všetci všetko. V akej budove a za akým oknom sa práve krčíte, akú máte zbraň v ruke, pomaly aj čo ste mali v ten deň práve na raňajky. Skrátka klasika.

Na záver tejto časti taká zaujímavosť. Vzhľadom k tomu, že sa celá kampaň odohráva počas bitky o Berlín, nutne párkrát narazíte na Nemcov bojujúcich s Rusmi. Zaujímavé je, že ak sa prezradíte, oba tábory na seba okamžite zabudnú a začnú strieľať len po vás. Ak zmiznete z ich dohľadu, začnú sa strieľať zase medzi sebou a takto stále dookola.

Amatérsky röntgenológ
Najzásadnejšiou novinkou Sniper Elite V2 je röntgenová kamera, ktorá obohacuje zábery letiacej guľky a jej následný prechod telom nebohého protivníka. Aktivuje sa buď náhodne alebo vo chvíľach, keď sa vám podarí nejaká obzvlášť vydarená rana. Ako už jej názov napovedá, celý proces obohacuje o anatomickú vsuvku. Tešiť sa tak môžete nielen na drvenie kostí, lebiek, priestrel srdca, pľúc či žalúdka, ale aj na oči, obličky a dokonca aj semenníkov.

Iste je vám teda jasné, že tieto zábery sú poriadne brutálne, zvlášť v prípade semenníkov, ktorých rozprsknutie je hlavne pre nás, mužskú časť populácie, riadne desivý pohľad. Zásadnejšiu výčitku k tejto röntgenovej kamere nemám, snáď len mi prišlo zvláštne, že sa lebka po zásahu vždycky tak šialene rozprskne. Nehovorím, že to nie je možné, ale aby sa po zásahu medzi oči rozletela polka lebky? Príde mi to prehnané, ale netvrdím, že by to ráža 7,62 mm nedokázala.

Vo dvoch sa to lepšie ťahá
Ďalšou dôležitou súčasťou hry je aj kooperácia a multiplayer. Chcem spomenúť predovšetkým kooperáciu, pretože kompetetivní multiplayer v recenzentskej verzii bohužiaľ chýba. Avšak mám informácie, že ho veľa hráčov nehrá. Neviem, či je to spôsobené tým, že je zatiaľ k dispozícii len mód Team Deathmatch, či niečím iným, ale … Situácia je vraj podobná ako v prípade Men of War: Condemned Heroes, čo je bezpochyby škoda. Zvlášť, keď je táto časť exkluzívna iba pre počítačovú verziu hry.

Ďaleko dôležitejšie je však rovnako kooperácia. S jedným z vašich kamarátov si môžete prejsť nielen celú singleplayerovú časť, ale aj niekoľko špeciálnych módov – Kill Tally (môžete si ho zahrať aj sami a bránite sa v ňom vlnám nepriateľov), Bombing Run (spoločne so svojím kamarátom musíte zozbierať časti tanku na jeho opravu, aby ste mohli uniknúť z Berlína) alebo Overwatch (jeden hráč vystupuje v úlohe ostreľovača a zaisťuje podporu svojmu spoluhráčovi, ktorý je na zemi a plní zadanú úlohu). Hrať môžete len prostredníctvom Internetu, lokálna sieť bohužiaľ chýba.

Nehádžte flintu do žita
Viete, keď o tom tak premýšľam, trebárs chyba nie je vo Sniper Elite V2. Trebárs je táto recenzia taká, aká je, len kvôli tomu, že som od titulu čakal trochu niečo iné. Ak sa vám hra z okolitých obrázkov páči, máte radi strieľačky a maketu odstrelovačky máte schovanú dokonca aj pod vankúšom, rozhodne do toho choďte. Neoľutujete. Sniper Elite V2 je kvalitnou hrou, nechýba niekoľko veľmi pekných a zaujímavých nápadov a ako celok viac menej funguje. Ak však podobne ako ja predpokladáte, že sa budete plížiť okolo nemeckých hliadok, mať veľkú slobodu pohybu v otvorených lokáciách a desiť členov Wehrmachtu svojou presnou muškou, budete ľahko na rozpakoch.

röntgenová kamera, kladenie pascí, kooperácia

linearita, protivná umelá inteligencia, zmätené ovládanie skrčenia a líhania

Verdikt: Sniper Elite V2 nie je o zakrádaní, taktike a alternatívnych cestách, je to (takmer) čistokrvná strieľačka. S tým musíte počítať.

Hodnotenie: 

70%

videonávod

zdroj:Czechgamer.com





You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridať komentár