Už dlho som pri hraní akékoľvek hry nemal tak rozpačité, dokonca až extrémne pocity, ktoré by ma doviedli k otázke prečo. Prečo má hlavný hrdina namiesto ruky automatický kanón? Prečo má jeho spolupracovníčka 16 rúk? Ako to, že mu v tom úradníckom obleku nie je na mesiaci zima? A ako je vôbec možné, že tam dokáže dýchať?

Pri značnom úsilí vydanom pri hľadaní odpovedí, som si spomenul na jednu dosť zásadnú vec, a to, že Killer is Dead pochádza z úchylnej dielne dvojke strýkov, Suda51 a Grasshopper.
Dvojke, ktorá prakticky nič iné, než úchylárny nerobí. Zdárným príkladom je vlaňajšie Lollipop Chainsaw, v ktorom sme sa ujali role stredoškolskej roztlieskavačky s motorovou pílou bojujúcou proti hordám zombie. Tiež prečo nie, že?

Mondo, Mondo Zeppa
Hlavným protagonistom celej hry nie je žiadny stredoškolský roztlieskávač v obtiahnutých šatách, ale tvrďas (teda, čo sa na japonské pomery sluší), ktorý sa, vo voľnom čase živý ako nájomný zabijak a gigolo. Že to k sebe nejde dokopy? No jasné, že nie.

Príbeh?
Ako už to tak býva, takmer každá japonská hra má veľmi šialený, niekedy až nepochopiteľný príbeh, ktorý hráčovi namiesto odpovedí hádže pod nohy len samé otázky, na ktoré mu rovnako neodpovie. Rovnaký prípad je aj Killer is Dead, z ktorého príbehu (točiaceho sa okolo mesiaca) som sa dozvedel len to, že hrám za Mondo Zeppa, nájomného zabijaka s cybernetickou rúkou / gigola pracujúceho pre nemenovanú popravčiu firmu, zaoberajúcou sa ako inak, než rozsekáváním mesačných monštier na kúsky.

Počkať, počkať, počkať … mesačné monštrá? U tejto hry, sa nesmiete čudovať skrátka ničomu, a u faktu, že tajomná mesačná sila, meniaca prachsproste vlak, na obrí hovoriaci vlak, to platí dvojnásobne.

Originalita, ktorá pomaly ustupuje
Pri plnení prvé hlavnej misie, ktorá mi mimochodom zabrala len 45 sekúnd, som si všimol jednej veľmi zaujímavej veci. A to, že grafické spracovanie, ktoré by sa dalo popísať, ako komiksová hra tieňov a farieb hre nesmierne pristane, ale zrovna tak nemusí svedčiť úplne každému. Okrem originálneho grafického kabátiku, sa Killer is Dead môže pochváliť aj originálnymi bossmi.

Vyššie spomínaný obrí hovoriaci vlak, je tak len špičkou bizarného ľadovca, ktorý v sebe skrýva naozaj zaujímavé kúsky.

Okrem bossov, sa vám do hľadáčika dostanú tiež nie, až tak bežní nepriatelia, u ktorých som mal po celý čas hrania, jeden nepríjemný pocit. A to, že sa až genericky opakujú, a jediné, čo na sebe menia, sú farby. Vďaka čomu, sa mi po nejakej tej hodinke hrania dostavil sebemenší pocit stereotypnosti, ktorý vzápätí zmizol, a potom sa zas vrátil. Prečo?

Náplň väčšiny z 12 hlavných misií, sa totiž skladá len a len z jednej úlohy, a to nájdi, zabi a prines hlavu. Najhoršie na tom je, že na papieri to znie lepšie, než to v skutočnosti vyzerá. Väčšinou, ste totiž vhodení do striktne lineárnych priestorov, v ktorý musíte rozsekať všetko, čo sa hýbe a ideálne sekať do tej doby, než sa to hýbať prestane. Na konci vás potom čaká boss, ktorého musíte poraziť hneď na trikrát, paradoxom je, že toto ma na každej misii bavilo asi najviac.

Po zdolaní onoho bossa, nasleduje uhladenie Mondových vlasov, natiahnuti katany, tvrďácká hláška v podobe: KILLER IS DEAD a šup, hlava onoho bossa už trčí vo vitríne žiadateľa. Aké jednoduché že?

Krv, gemy, mesačné kamene a Scarlett
Aj keď sa môže zdať, že Killer is Dead je čistokrvná hack-and-shlash sekaná, nie je tomu tak. Svojich päť minút slávy, si v hre odbili aj isté prvky RPG a strieľačky, ktoré toho so žánrom hack-and-shlash nemajú tiež veľa spoločného.

Aby som všetko uviedol na správnu mieru, istými prvkami RPG mám na mysli drobné vylepšenia Monda, či Mondových schopností, ako liečenie, vylepšenie sekundárnej, či primárnej zbrane atd … Samozrejme, nič nie je zadarmo, a tu prichádzajú na rad mesačné kamene, mena, ktorú použijete len a len k nakupovaniu vylepšenia.

Podobným spôsobom fungujú tzv. gemy a krv, ktoré na rozdiel od mesačných kameňov, fungujú úplne inak. Zbieraním gemov, sa vám navyšuje doterajší level vášho zdravia, a množstvo krvi, ktorej zberom, sa vám dopĺňa množstvo, ktoré potrebujete takmer ku všetkému, od strieľania z Mondovej cybernetickej ruky, až po efektné zakončovacie kombá.
Kapitolou samou pre seba je potom Scarlett, neposlušná sestrička v krátkych ružových šatách s abnormálne veľkou injekčnou striekačkou, ktorej nájdením (najčastejšie v soške mačky) si odomknete dodatočnú challenge. Vidíte tú logiku?

Vedľajšie a Gigolo misie
Vrchol tejto niekedy úchylnej, niekedy iba len šialenej japonskej šou tvoria vedľajšie a gigolo misie, ktoré sa vám v priebehu plnenia hlavných misií sprístupňujú. Vedľajšie misie, ktoré by sa dali popísať skôr ako minihry, slúžia len a len k jednému účelu. A to k zarábaniu hromady peňazí, ktoré vzápätí utratíte, za parfumy, žuvačky, klenoty, alebo ruže.

Jedna s ďalších úchylností, pri ktorej si vývojári pustili zips na špacír prichádza, až v gigolo misiách, v ktorých nemáte za úlohu nič iné, než zviesť druhé pohlavie. Na tom by nič úchylného nebolo, keby, ste to nemali urobiť tým, že v ten správny moment (presnejšie, keď sa dievča nepozerá) zaostriť svoj ​​zrak na tie správne partie (stehná, výstrih), pričom vám stúpa váš ukazovateľ krvi vp … ehm … mozgu. Za splnenie jednej z troch dostupných gigolo misií, získate jednu sekundárnu zbraň (vrták, ľadová puška, plazmová puška). Úchylnú korunku tomu všetkému, potom nasadzuje možnosť zaobstarať si takzvané gigolo okuliare, s ktorými uvidíte skrz ženské oblečenie.

End of mission
Vo výsledku, by sa dal Killer is Dead prirovnať k roztodivnej japonskej sekanej s neurčitým dátumom spotreby, na ktorej si pravdepodobne nesmlsne úplne každý. A kto vie, možno vás aj rovnako ako mňa bude celkom baviť. Faktom ale je, že sa k nej po jednom dohraní málokto vráti, a vôbec spomenie, že sa do takého pestrofarebného experimentu vôbec niekedy pustil.

Grafické spracovanie, bossovia

Málo druhov nepriateľov, celková krátkosť

Verdikt: Škoda. Mohla to byť veľmi kvalitná bojovka. Nakoniec je to ale len … bojovka.

Hodnotenie: 

70%

zdroj:Czechgamer.com